wopisanje
W předležacym wudaću rjada »Serbska poezija« dóstanje čitar dohlad do basniskeho tworjenja serbskich studentow lěta 1814 wobnowjeneho Lipšćanskeho prědarskeho towarstwa. Nawjazawši na »Towaršne basnje 17. a 18. lětstotka« (SP 48) wjedźe zešiwk lubowarjow poezije na runym puću k tworjenju załožerja serbskeje narodneje literatury Handrija Zejlerja. Z rukopisneje »Serbskeje Nowiny« a rukopisneju zběrkow je Franc Šěn, jedyn z najswěrnišich zestajerjow rjada, wubrał 35 lyriskich tekstow, mjez nimi tež někotre přebasnjenja do serbšćiny, a je k hódnej zběrce zestajał. Předstajeni awtorojo su: Handrij Brósk (1802-1877), Korla Benjamin Hatas (1806-1839), Ernst Bohuwěr Jakub (1800-1854), Korla Bohuwěr Konik (1804-1878), Jan Křesćan Koering (1791-1858), Hendrich Awgust Krygar (1804-1858), Jan Łahoda (1801-1871), Handrij Lubjenski (1790-1840) a Handrij Mosak (1802-1844).
###
Hendrich Awgust Krygar
Rěč radosćiweho nana
Běchu něhdy serbscy młodźencojo,
šesćo swěrni, sprawni towaršojo,
wopušćichu serbskich wótcow kraj,
swojich zbóžnych sonow stary raj,
dźěchu pytać Žiwu, Serbow mać.
Daloko wot nas jej natwarichu
wołtar rjany a sej wopomnichu
krasne zbožo toho Serbowstwa,
wulki dóstatk swěrnoh towarstwa,
zacpěteje rěče wosebnosć.
Zachodnosć su dawno wopušćili,
ale štož su woni załožili,
traje hišće Serbam k nadobje.
Kak we Lipsku Serb by wužitny
druhim pobył, hišće wuči so.
Serbski młodźenc pasa swoje bjedra,
zo by česćił swojich wótcow mjena,
serbsku rěč wón njeda zahinyć,
do procha ju dele njezynknyć,
dźěćo, tohodla te wyskanje!
###
Hendrich Awgust Krygar
Rěč radosćiweho nana
Běchu něhdy serbscy młodźencojo,
šesćo swěrni, sprawni towaršojo,
wopušćichu serbskich wótcow kraj,
swojich zbóžnych sonow stary raj,
dźěchu pytać Žiwu, Serbow mać.
Daloko wot nas jej natwarichu
wołtar rjany a sej wopomnichu
krasne zbožo toho Serbowstwa,
wulki dóstatk swěrnoh towarstwa,
zacpěteje rěče wosebnosć.
Zachodnosć su dawno wopušćili,
ale štož su woni załožili,
traje hišće Serbam k nadobje.
Kak we Lipsku Serb by wužitny
druhim pobył, hišće wuči so.
Serbski młodźenc pasa swoje bjedra,
zo by česćił swojich wótcow mjena,
serbsku rěč wón njeda zahinyć,
do procha ju dele njezynknyć,
dźěćo, tohodla te wyskanje!
Zusatzinformation
ISBN | 978-3-7420-2227-1 |
---|---|
rěc artikela | górnoserbski |
bibliografiske daty | 2012 64 s., brošura |
tema | Serbska poezija |